Zanzibar a hotel Reef Beach bola jednoznačne dobrá voľba. Najmä, ak hľadáte pokoj, pohodu a relax. Mali sme ubytovanie v bungalove priamo pri mori, a to bolo super. Ráno priamo z okna alebo terasy sledovať východ slnka, večer na druhom konci areálu v Jeti bare pozerať na západ slnka. K tomu výlety do národného parku, do Stone Townu (toto staré mesto by som si chcel pozrieť ešte raz, niečo neskutočné) alebo návšteva neďalekej dediny. Na pláži sme sa zoznámili s jedným Zanzibarčanom, a ten nás pozval k sebe na návštevu do tejto dediny. Žiadna hraná exotika, autentický život, cítili sme sa ako v dokumentárnom filme...Inak v okolí hotela sa nedá chodiť na nejaké prechádzky. Personál hotela je veľmi ústretový, ale o tom sa už písalo v mnohých recenziách. Praktická rada: prichystajte si jednodolárové bankovky, všade, na každom výlete, za každú službu (najmä mimo hotela) sa od vás očakáva prepitné. Bezpečnostnú službu v hoteli zverili Masajom z vnútrozemia Tanzánie, aj tí sú veľmi priateľskí. Ak sa s nimi dáte do debaty, povedia vám veľa o živote tohto zaujímavého národa.
Výber jedál nie je taký bohatý, ako vo veľkých rezortoch, ale vždy sme si našli niečo dobré. Potešili najmä plody mora a čerstvé ovocie na raňajky, obed aj večeru (mango každý deň, grapefruit, banány, papaja, melón...) Manželka je celiatička, potrebuje bezplepkovú stravu, a vždy si dokázala vybrať jedlo, čo vyhovuje tejto diete. Každý druhý večer bolo nejaké predstavenie - tanečníci, akrobati, Masajovia a ich folklór...
Čo nám trochu znepríjemnilo dovolenku, to sa udialo ešte doma. Najskôr nám v CK oznámili, že nemôžu zabezpečiť bezlepkovú stavu v lietadle pre manželku. Pritom v predchádzajúcich rokoch to CK vždy bez problémov zabezpečila, či to bol Airstop alebo iná cestovka. Napokon sme ju zabezpečili sami, priamo v leteckej spoločnosti. Dá sa aj tak, ale služby CK si predstavujem inak. Potom nám 10 dní pred odchodom CK oznámila, že víza si musíme vybaviť sami, že treba poslať žiadosť na tanzánijské veľvyslanectvo v Nemecku. Na letisku to vraj už nebude možné. Tak sme túto žiadosť ešte v ten deň na veľvyslanectvo poslali, neskôr sme vízum aj urgovali, ale žiadna odpoveď neprišla. Na letisku sa nás len spýtali, či máme vízum, a keď sa dozvedeli, že nie, stačilo vyplniť jeden formulár a bolo. Nepotrebovali sme ani fotografie, aj keď sme ich pre istotu niesli so sebou, priamo pri prepážke si nás odfotili. Poplatok 50 dolárov na osobu som zaplatil pri žiadosti na veľvyslanectvo, na letisku to našli v počítači a nemuseli sme platiť druhýkrát.
O tejto možnosti nám v CK nevedeli povedať, hoci na stránke ministerstva zahraničných vecí Tanzánie je uvedené, že zostáva naďalej aj možnosť vybaviť si vízum na letisku. To sme však zistili, až neskôr. Takže sa netreba stresovať, na letisku je vybavenie rýchle a papierový formulár je stručnejší ako ten elektronický :))
Ďalšie fotky(+ 4)